Dievča v jeho tieni

Popis

Nasledovať sen si vyžaduje odvahu

Píše sa rok 1832 a pandémia cholery tvrdo zasiahla Londýn. Nora Beadyová počas nej prišla o celú rodinu a nebyť doktora Horacea Crofta, neprežila by ani ona. Excentrický a brilantný chirurg sa rozhodne ujať mladého dievčaťa, a tým sa pre ňu otvorí nový svet. Nora sa stáva nielen jeho chránenkyňou, ale aj pomocníčkou a žiačkou. Kým iné dievčatá sa učia vyšívať a maľovať akvarely, ona zašíva rany a pripravuje anatomické nákresy. Napriek tomu, že ženy majú vykonávanie lekárskej praxe zakázané, Croftova klinika je pre Noru bezpečným miestom. Až do chvíle, keď sa na jej prahu objaví doktor Daniel Gibson – nový sekundujúci chirurg.
Daniel netuší, že schopnosti mladej ženy ďaleko prevyšujú jeho vlastné. Najmä keď Nora hrá rolu poslušnej mladej dámy, aby ochránila povesť svojho dobrodinca. Držať sa bokom je ťažšie, než sa zdá. Nepomáhajú ani vzájomné sympatie, ktoré sa medzi nimi napriek všetkému vyvinú. A tak Nora stojí pred neľahkou voľbou. Ostane aj naďalej neviditeľná a dovolí iným prevziať zásluhy za jej výskum, alebo ukáže svetu, kým naozaj je?

Z anglického originálu The Girl in His Shadow (Sourcebooks Landmark, 2021 Naperville, Illinois) preložila Oľga Kralovičová.

Ukážka z textu

Vtedy skôr pocítil, než počul slabý výdych. Bola za ním, schúlená hlboko v ošúchanom kresle. Nadvihol jej bradu - ešte žila, pokožku mala horúcu, pohľad nesústredený. Chytil ju za ruku, aby jej zmeral pulz, a zamračil sa. Pri počítaní pomalých nitkovitých úderov si všimol, ako sa jej chvejú prsty. V druhej ruke držala naberačku, opierala si ju o brucho. Lavórik vedľa nej bol prázdny. Pery sa jej pohybovali, a hoci z nich nevychádzal žiaden zvuk, takmer počul pukot jej suchej pokožky.
Vodu, naznačovala ústami. Nijaká v izbe nebola.
„Hneď sa vrátim,“ povedal a šiel pohľadať kuchyňu. Vodu tam ne¬našiel, ale v čajníku na stole objavil trošku studeného nápoja, ktorý už bol na dne slizovitý. To postačí.
Pokúsil sa nakvapkať jej ho na pery, ale tekutina stiekla, kým ju stihla zachytiť. Teraz už mal obavy a namočil jej pery svojou vreckovkou. Keď jej priložil vlhkú handričku na ústa, sala. Jej prsty, už na kosť vychudnuté - cholera bola desivo agresívna -, zovreli plátno. Neskôr sa jej snažil vreckovku zobrať, aby ju znovu namočil. Jej ¬zovretie zosilnelo, viac než čakal, no obával sa robiť si nádeje. Bolo ľahké, deprimujúco ľahké, predstavovať si, že pacienti vyzerajú lepšie. Nemyslel si aj to, že tá žena to zvládne? Dieťa vyzeralo krehko ako chumáčiky púpavy.
Nemôže ju tu nechať samu.

Recenzie čitateľov

NÁZORY A OTÁZKY NÁVŠTEVNÍKOV