Nacisti vedeli, ako sa volám

Jedinečný príbeh o prežití a odvahe v Auschwitzi

Vmarci 1942 bola dvadsaťpäťročná Magda Hellingerová, rodáčka z Michaloviec, s takmer tisíckou iných židovských žien zo Slovenska deportovaná do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Z učiteľky v materskej škole sa v jedinom okamihu stala väzenkyňa na jednom z najdesivejších miest ľudskej histórie. Pochopiť naozaj môžu len tí, ktorí prežili. A ešte menej ľudí dokáže porozumieť, aké to je, keď človeka donútia plniť úlohu „väzenského funkcionára“.
Jednou z takýchto väzenkýň bola aj Magda. Nacisti ju poverili dohľadom nad stovkami žien v neslávne známom Experimentálnom bloku č. 10.
Ocitla sa v neľahkej pozícii, v ktorej mohla svojou odvahou a šikovnosťou pomôcť, no zároveň sa musela bezmocne prizerať neprestajnému vyvražďovaniu ľudí okolo seba. Len vďaka obdivuhodnej vnútornej sile a silnému inštinktu prežiť dokázala čeliť hrôzam tábora a využiť svoje jedinečné postavenie na záchranu stoviek životov.
Nacisti vedeli, ako sa volám je skutočný príbeh Slovenky, ktorá zoči-voči zlu mohla zabudnúť na svoju ľudskosť, no rozhodla sa vzdorovať strachu a pamätať si, kým naozaj je.

Z anglického originálu The Nazis Knew My Name (first published, Simon & Schuster (Australia) Pty Limited 2021) preložila Linda Magáthová.

Ukážka z textu

Nespokojný alebo opitý dôstojník SS ma mohol len tak poslať do plynovej komory. Akékoľvek zlyhanie hygieny, vypuknutie choroby počas mojej služby a mohli ma spolu so všetkými 30 000 väzňami tábora C poslať „hore komínom“.
Pozorovala som scenériu a nezaujato som žmurkala cez pretrvávajúci opar štipľavého dymu, ktorý vychádzal z vysokých tehlových komínov, sotva viditeľných zo stredu tábora. Nezaujato? Len takúto emóciou som si dovolila pri Kramerovi prejaviť. Hlboko vnútri som zadržiavala búrku pocitov, zosilnenú verziu toho, čo som cítila každý deň posledné dva roky. Strach, rovnaký, s akým žil každý väzeň celý deň, každý deň. Strach o životy, tisíce z nich, o ktorých som vedela, že budú stratené bez ohľadu na to, čo urobím. Napriek tomu všetkému som cítila aj odhodlanie pokračovať v tom, čo som považovala za svoju misiu – záchranu čo najväčšieho množstva životov.