Úvod » Marec, mesiac kníh » Omyly a dohry
Vo svojom najnovšom románe sa Adriana Macháčová pokúša odhaliť dôvody,
prečo aj v spočiatku šťastných rodinách nezostáva po rokoch miesto pre vzájomnú úctu a porozumenie. Laura už v detstve veľmi ťažko znášala napätie premenlivého vzťahu svojich rodičov. Po smrti otca sa s matkou odcudzili, pretože Laura jej nevie odpustiť vzťah s iným mužom. Zmäkne, až keď matka ochorie. Anna sa túži zbaviť temných spomienok a odhalí dcére tajomstvo, ktoré ju dlho ťažilo. Matkino priznanie otriaslo Lauriným svetom; nevie, čo si má o ňom myslieť, a preto sa rozhodne pátrať...
„Chcem ti niečo povedať,“ súkala zo seba. Želala si, aby ju Laura zastavila a upokojila, že už o všetkom dávno vie, nechcela sa k tým spomienkam zasa vracať. Zaostrila na dcéru pohľad. Vzdialenosť medzi nimi sa jej zdala obrovská, aj keď Laura sedela blízko postele. Túžila k nej vystrieť ruky. Objať ju, privinúť k sebe, ale telo ju neposlúchalo. Neznášala bezmocnosť. Nikdy si s ňou nevedela dať rady, ani vtedy, keď sa to stalo.
„Martin, tvoj otec, bol...“ zasekla sa. Dvere na izbe sa otvorili a k posteli sa prihrnul Edo. Jej Edo! Čo by si bez neho počala?
Stolička zavŕzgala, Anna chcela Lauru zastaviť, zavolať na ňu. Chodidlá pod tenkým paplónom jej tancovali, už-už by sa za ňou rozbehla, keby mohla.