Takmer úplne normálna

Popis

Matilda „Effie“ Heatonová akoby plávala proti prúdu. Všetci okolo nej už majú život vyriešený, len ona žije u rodičov a po večeroch vyplakáva pri fľaši vína. Miluje svoju prácu v kníhkupectve, no nemá rada seba, a tak svoje znechutenie utápa v alkohole.
Potom stretne Thea a ten až priveľmi dobre vie, že život nie je samozrejmosť. Má pocit, že konečne našla toho pravého. Theo spíše zoznam trinástich úloh, ktoré má Effie splniť, aby prekonala sama seba a v živote jej už nič nechýbalo. Spoločnými silami plnia jednu úlohu za druhou a ich láske azda nič nestojí v ceste. Osud však nečakane zamieša karty. Theo sa s Effie rozíde a neprezradí jej prečo. Effie sa napriek sklamaniu usiluje ďalej plniť úlohy zo zoznamu a zisťuje, že vďaka tomu sa z nej stáva lepší človek. Pomáha deťom bez domova, športuje, potláča nevraživosť, zmieri sa s matkou, spod postele vydoluje rukopis svojho románu a prepracuje ho. No zdá sa, že Theo ešte nepovedal posledné slovo. Dozvie sa Effie jeho tajomstvo? Dovolí mu opäť vstúpiť do svojho života?

Z anglického originálu Very Nearly Normal (Avon, a division of HarperCollins Publishers Ltd, London 2020) preložila Tamara Chovanová.

Ukážka z textu

Keď som na druhý deň prišla do práce s viac ako miernou opicou, našla som Tobyho znova sedieť na ošúchanej koženej pohovke s okuliarmi na nose, spoza nich žiarili vždy veselé oči.
„Effie! Konečne si tu!“ zvolal s prívetivým škótskym prízvukom.
Zmätene som sa zamračila a pozrela som na mobil. „Dúfam, že nemeškám. Myslela som si, že tu mám byť na pol dvanástu.“
„Tvoj džentlmen je tu! Sedí vzadu s Arthurom.“ Zdal sa mi dosť vzrušený, krk naťahoval ako korytnačka.
Vzdychla som a zaklonila som hlavu. „Prosím ťa, povedz, že klameš. Na toto mám priveľkú opicu.“
Toby ma chytil za plecia a priblížil tvár ku mne. Nespomínam si, že by sa ma už niekedy dotýkal.
„Effie, ak tam nepôjdeš a nedohodneš si s ním rande, urobím to ja. Také modré oči nemôžeš nechať plávať. Nikdy nevieš, ten chlapec môže byť tvoj morský koník.“ Zatlačila som tú spomienku do úzadia, to bolo na inokedy.
„Nemal si na mysli, že môže byť môj homár?“ zvraštila som čelo.
„Nie, mal som na mysli morského koníka. Homáre vydržia spolu len dva týždne, potom idú každý svojou cestou, no morské koníky sú čosi ako Ozzy a Sharon zvieracieho sveta.“
„Ehm... vieš, že mal bokovku, čo?“
Toby len mávol rukou a odfrkol si.

Recenzie čitateľov

NÁZORY A OTÁZKY NÁVŠTEVNÍKOV