Vymeňte kvetom vodu

Violette Toussaintová je správkyňou cintorína v malom mestečku Bourgogne. Osamelosťou však netrpí – spoločnosť jej okrem zriedkavých i pravidelných návštevníkov robia aj ďalší zamestnanci cintorína a miestny kňaz. Zastavia sa u nej na kus reči, na kávu či občerstvenie, delia sa s ňou o zážitky, pomáhajú jej a vnášajú do jej života veselosť. Jedného dňa Violettin bezpečný stereotyp naruší príchod Juliena Seula, mladého policajného komisára, ktorý pátra po tom, prečo má byť popol jeho matky rozsypaný na hrobe neznámeho človeka a nie uložený vedľa jej manžela. Čoskoro sa ukáže, že hrob patrí matkinmu dávnemu milencovi a príbeh utajenej lásky úzko súvisí s Violettiným vlastným tajomstvom. Podarí sa jej vysporiadať s bremenom minulosti? A dovolí láske, aby zmenila jej pokojný život?

Z francúzskeho originálu Changer l'eau des fleurs (Albin Michel, Paris 2018) preložil Alexander Halvoník.

Ukážka z textu

Vychutnávam si život, pijem ho malými dúškami ako jazmínový čaj s medom. Po návrate večer domov, keď sa zatvorí brána môjho cintorína a kľúč visí na dverách kúpeľne, sa cítim ako v siedmom nebi.
Nie v nebi, kde prebývajú moji spoločníci. To nie.
V nebi pre živých: dúšok portského ročník 1983, ktoré mi každého prvého septembra nosí José-Louis Fernandez. Večer čo večer okolo siedmej, či prší, sneží alebo fúka severák, si do malého krištáľového pohárika odlejem z toho zvyšku dovolenky, z tej spomienky na babie leto.
Dva náprstky rubínového moku. Krv portských viníc. Zažmúrim oči. Užívam si to. Jediný dúšok mi dokáže rozjariť celý večer. Dávam si za dva náprstky, lebo milujem opojenie, ale nie alkohol.
José-Louis Fernandez nosí kvety na hrob svojej manželky Marie Pintovej raz za týždeň okrem júla, keď po ňom preberám štafetu. Preto to portské, ako výraz jeho vďaky.
Prítomnosť je pre mňa darom nebies. Hovorím si to každé ráno, len čo otvorím oči.
Bývala som aj veľmi nešťastná a zlomená. Akoby som ani nebola. Vyprázdnená. Bola som na tom ako moji mŕtvi spoločníci, ba ešte horšie. Moje životné pochody síce prebiehali, ale kdesi vo vnútri a samočinne. Bez účasti vlastnej duše, ktorá má akiste tiež svoju váhu, či ste tučný alebo chudý, veľký alebo malý, mladý alebo starý, či ľahký ako šperk z obchodu Dvadsaťjeden gramov.